120/1950 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1950 do 06.08.1950
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História | ||
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 01.04.1950 - 06.08.1950 | |
3. | 07.08.1950 - 31.12.1951 | |
4. | 01.01.1952 - 16.10.1958 | 127/1951 Zb. |
5. | 17.10.1958 - 31.03.1961 | 71/1958 Zb. |
6. | 01.04.1961 - 31.12.1965 | 12/1961 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 120/1950 Zb. |
Názov: | Nariadenie o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách |
Typ: | Nariadenie vlády |
Dátum schválenia: | 14.07.1950 |
Dátum vyhlásenia: | 07.08.1950 |
Dátum účinnosti od: | 01.04.1950 |
Dátum účinnosti do: | 06.08.1950 |
Autor: | Vláda Československej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
127/1951 Zb. | Nariadenie o presunoch pôsobnosti v osobných veciach štátnych zamestnancov z ústredných úradov na podriadené osobné úrady |
71/1958 Zb. | Zákon o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného pomeru |
12/1961 Zb. | Vládne nariadenie, ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách |
65/1965 Zb. | Zákonník práce |
120
Vládne nariadenie
zo dňa 14. júla 1950
o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného
pomeru a o rozhodcovských komisiách.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 5 ods. 3, § 10 ods. 6, § 11 ods. 3, § 30 ods. 1 a § 31 ods. 2 zákona č. 66/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov (ďalej len „zákon“), a podľa
§ 1 ods. 1 zákona č. 143/1949 Sb., o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti jej orgánov:
Prvá časť.
Práva a povinnosti.
§ 1.
Sľub.
(1)
Pri nastúpení práce složí zamestnanec tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej
ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že budem zachovávať
zákony a nariadenia Československej republiky, že budem svoje povinnosti plniť usilovne,
svedomite a nestranne, najmä že budem poslúchať rozkazy vedúcich, že budem prísne
zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach a že pri každom svojom konaní budem mať
na zreteli len záujmy služby a prospech republiky a jej ľudu“.
(2)
Sľub sa složí tak, že sľubujúci opakuje predčítané znenie sľubu a podá ruku tomu,
kto sľub prijíma.
(3)
Po složení sľubu podpíše sľubujúci písomné znenie sľubu opatrené dátom, kedy sľub
bol složený.
§ 2.
Pracovná disciplína.
(1)
Zamestnanec je povinný uposlúchnuť rozkaz vedúceho a vykonať ho svedomite, presne
a bez prieťahu.
(2)
Ak sa zamestnanec domnieva, že rozkaz mu uložený sa prieči zásadám ľudovodemokratického
zriadenia alebo že by jeho vykonaním bol ohrozený iný všeobecný záujem alebo zrejme
vznikla neodôvodnená škoda, je povinný upozorniť na to vedúceho ešte pred vykonaním
rozkazu. Ak trvá vedúci na vykonaní rozkazu, dá ho písomne.
(3)
Rozkaz však nesmie zamestnanec uposlúchnuť, ak odporuje zjavne povinnej vernosti
Československej republike alebo ak ukladá zrejme trestné konanie. O takom rozkaze
podá zprávu priamo nadriadenému úradu (orgánu).
§ 3.
Osobitné povinnosti vedúceho zamestnanca.
(1)
Vedúci zamestnanec je osobne zodpovedný za splnenie úloh uložených zamestnancom,
ktorí mu podliehajú. Je povinný najmä:
a)
starať sa o to, aby zamestnanci, ktorí sú mu podriadení, mali pri svojej práci vždy
na zreteli politické a hospodárske úlohy štátu a aby preto stále zdokonaľovali svoju
prácu a politické a odborné vedomosti,
b)
starať sa o zlepšenie pracovného výkonu účelným usporiadaním práce a dozoru na ňu,
jej spravodlivým rozdelením podľa schopností a síl zamestnancov, hospodárnym využitím
pracovného času a vlastnou účasťou na zvlášť významných úlohách a prácach,
c)
starať sa o to, aby práca v úseku sverenom jeho vedeniu a kontrole bola vykonávaná
najmenším potrebným počtom zamestnancov,
d)
pôsobiť na to, aby medzi ním a zamestnancami a medzi zamestnancami navzájom bola
dôvera ako základ pracovnej výkonnosti a uvedomelej pracovnej disciplíny.
(2)
Vedúci nesmie bez dôležitých dôvodov ukladať prideleným zamestnancom vykonanie prác,
ktoré má podľa platných predpisov, poprípade podľa daných rozkazov, vykonať sám.
§ 4.
Styk so stránkami.
V styku so stránkami má mať zamestnanec na zreteli, že je vykonávateľom politickej
vôle pracujúceho ľudu a má preto zaobchádzať s nimi ochotne a v prípustných medziach
vychádzať im v ústrety.
§ 5.
Mlčanlivosť a opatrovanie spisov.
(1)
Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel pri
práci alebo v súvislosti s ňou a ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených
osôb vyžadujú, aby boly zachované v tajnosti.
(2)
Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre určitý prípad oslobodiť osobný úrad
alebo úrad ním na to splnomocnený.
(3)
Zamestnanci sú povinní starať sa o starostlivé a bezpečné uloženie úradných spisov
a pomôcok. Zamestnanci môžu dovoliť, aby sa nahliadlo do úradných kníh, plánov alebo
spisov alebo boly vyhotovované z nich odpisy alebo výpisy, len pokiaľ to príslušné
predpisy pripúšťajú.
§ 6.
Povinnosť výkonu vedľajšej činnosti v štátnej správe.
(1)
Zamestnanec je povinný prevziať a vykonávať vedľajšiu činnosť i v inom odbore štátnej
správy, ktorá zodpovedá jeho pravidelným úlohám. Ak je to potrebné, poskytne sa mu
primeraná úľava v hlavnej činnosti.
(2)
Pokiaľ pre výkon činnosti uloženej takto zamestnancovi neplatia osobitné predpisy,
zodpovedá zamestnanec za jej riadny výkon podľa predpisov platných pre jeho hlavnú
činnosť.
§ 7.
Vedľajšia súkromná činnosť.
(1)
Platenú súkromnú vedľajšiu činnosť smie zamestnanec vykonávať len po predchádzajúcom
povolení osobného úradu. Udelené povolenie je kedykoľvek odvolateľné.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na činnosť vedeckú a umeleckú.
§ 8.
Prijímanie darov.
Zamestnanci nesmú prijímať za svoju činnosť alebo vzhľadom na ňu, čo i dodatočne,
pre seba alebo pre iné osoby priamo alebo nepriamo ponúkané dary alebo akékoľvek iné
výhody, vymieňovať si ich alebo dávať podnet na ich ponúkanie.
§ 9.
Príbuzenstvo a iné rodinné vzťahy.
(1)
Osoby, ktoré sú príbuzné alebo sošvagrené v priamom rade vôbec, v rade pobočnom až
do tretieho stupňa, ďalej manželia a osoby, ktoré sú v pomere poručenskom alebo osvojeneckom,
nesmú byť zamestnané tak, aby jedna bola priamo podriadená druhej alebo podliehala
jej pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Uchádzači o prijatie do práce sú povinní oznámiť před prijatím príbuzenský alebo
rodinný vzťah uvedený v odseku 1. Ak vznikne taký pomer alebo iný rodinný vzťah až
po prijatí, je zamestnanec povinný túto okolnosť ihneď oznámiť.
(3)
Ak to vyžaduje záujem služby, môže ústredný úrad alebo úrad (orgán) ním na to splnomocnený
povoliť výnimku zo zákazu podľa odseku 1.
§ 10.
Sobáš s osobou cudzej štátnej príslušnosti.
Ak hodlá zamestnanec uzavrieť manželstvo s osobou, ktorá nie je československým občanom,
je povinný vyžiadať si vopred povolenie. Povolenie udeľuje príslušný ústredný úrad
po dohode s ministerstvami vnútra a zahraničných vecí.
§ 11.
Podanie vo veciach pracovného pomeru.
Podanie vo veciach pracovného pomeru predkladá zamestnanec svojmu služobnému úradu.
Sťažnosti proti vedúcemu môže podať priamo orgánu, ktorý je vedúcemu nadriadený.
§ 12.
Prechodné pridelenie, preloženie a prevod.
(1)
Zamestnanca možno prechodne prideliť len na čas nevyhnutnej potreby. Ak má prechodné
pridelenie trvať dlhšie než šesť mesiacov, u učiteľov dlhšie než na čas školského
roku, je naň potrebný súhlas ústredného úradu.
(2)
O preložení zamestnanca, s ktorým je spojená zmena osobného úradu, rozhoduje ústredný
úrad.
(3)
O prevode zamestnanca do iného odboru štátnej správy rozhoduje doterajší ústredný
úrad po dohode s ústredným úradom, do odboru ktorého sa zamestnanec prevádza.
(4)
U odborných zamestnancov národných výborov sa vykoná opatrenie podľa odseku 1 vety
druhej a podľa odsekov 2 a 3 po dohode s Ministerstvom vnútra.
§ 13.
Osobitné opatrenia pre zamestnanca so sníženou pracovnou schopnosťou.
(1)
Ak je zamestnanec pre nemoc alebo pre úraz schopný pracovať trvalo alebo prechodne
po dlhší čas len v obmedzenej miere alebo síce plne, ale na inom pracovisku, alebo
konať inú prácu než dosiaľ, môže osobný úrad urobiť vhodné opatrenia a na ten účel
ho poprípade preškoliť alebo poskytnúť mu iným vhodným spôsobom príležitosť, aby sa
vyučil (vycvičil) na inú prácu.
(2)
Opatrenia podľa predchádzajúceho odseku sa majú voliť tak, aby hmotné zabezpečenie
zamestnanca nebolo ohrozené a aby opatrenia boly pri tom účelné a hospodárne.
§ 14.
Skončenie pracovného pomeru.
(1)
Zamestnanec je povinný pri skončení pracovného pomeru riadne odovzdať prácu a vrátiť
pracovné pomôcky.
(2)
Zamestnanec obývajúci služobný alebo naturálny byt je povinný pri skončení pracovného
pomeru odsťahovať sa z tohto bytu, len čo mu bude obstaraný primeraný byt náhradný.
(3)
Povinnosť mlčanlivosti i povinnosť nahradiť štátu škodu trvá i po skončení pracovného
pomeru.
(4)
Pri skončení pracovného pomeru vydá sa zamestnancovi na jeho žiadosť osvedčenie o
dĺžke a spôsobe zamestnania.
§ 15.
Previnenie.
(1)
Porušenie povinností sa stíha a tresce bez ujmy zodpovednosti podľa iných predpisov
podľa tohto nariadenia ako previnenie. Porušenie povinností nepatrného významu sa
netresce, avšak vedúcemu prislúcha, aby ho zamestnancovi vytkol a poučil ho.
(2)
Trestnosť previnenia zanikne, ak uplynú od porušenia povinnosti tri roky. Ak zakladá
porušenie povinností skutkovú podstatu činu trestného súdne alebo v správnom trestnom
konaní, nepremlčí sa previnenie skôr, než nastane premlčanie podľa príslušných trestných
predpisov.
§ 16.
Kárne tresty.
(1)
Kárne tresty sú
a)
verejné napomenutie,
b)
peňažný trest.
(2)
Peňažný trest možno uložiť až do výšky jednomesačného základného platu, pričom možno
zamestnancovi povoliť primerané mesačné splátky.
(3)
Peňažné tresty pripadajú štátnej pokladnici.
§ 17.
Pozbavenie výkonu práce.
(1)
Ak sa stane zamestnanec dôvodne podozrivým z previnenia takej povahy, že jeho ďalším
sotrvaním na doterajšom pracovisku by boly ohrozené dôležité všeobecné záujmy, pridelí
ho osobný úrad na iné pracovisko, pokiaľ nedôjde k zrušeniu pracovného pomeru. Ak
to nie je možné, urobí podľa predpisov o tom platných opatrenia, aby bol pridelený
na inú prácu než v štátnej správe, a do času, než toto pridelenie bude vykonané, pozbaví
ho výkonu práce. Ak vec nestrpí odklad, urobí uvedené opatrenia v medziach svojej
pôsobnosti služobný úrad a oznámi to bezodkladne osobnému úradu.
(2)
Po čas pozbavenia výkonu práce prislúcha slobodnému zamestnancovi 30 percent a ženatému
zamestnancovi 50 percent základného platu. Táto časť základného platu sa zvyšuje o
10 percent na každé dieťa, na ktoré prislúcha prídavok na deti, najviac však do výšky
dvoch tretín základného platu. Prídavok na deti prislúcha neskrátený. Iné príjmy,
ktoré získa zamestnanec v tomto čase sa započítavajú do tejto sumy.
(3)
Ak prestanú okolnosti, ktoré odôvodňovaly opatrenia uvedené v odseku 1, zariadi sa
ich zrušenie. Ak sa preukáže, že zamestnanec nespáchal čin kladený mu za vinu, zariadi
sa jeho návrat do práce a doplatenie príjmov, ktoré mu neboly vyplatené vzhľadom na
ustanovenie predchádzajúceho odseku. Do tohto doplatku sa započítavajú iné príjmy
získané v čase pozbavenia výkonu práce.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia primerane i pre zamestnancov, u ktorých pozbavenie
výkonu práce nastalo nariadením väzby.
§ 18.
Povinnosť na náhradu škody.
(1)
Pre rozsah povinnosti na náhradu škody sú smerodajné predpisy občianskeho práva.
(2)
Povinnosť na náhradu škody a výška škody sa zisťujú v náhradovom konaní.
(3)
V konaní podľa odseku 2 môže príslušný úrad (orgán) v odôvodnených prípadoch náhradu
škody primerane snížiť. Náhradu škody nemožno takto snížiť, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, iba ak bola spôsobená v stave núdze.
§ 19.
Splnomocnenie na vydanie osobitných pracovných poriadkov.
Ak to vyžaduje potreba a záujem služby, môže ústredný úrad po dohode s Ministerstvom
vnútra vydať ďalšie podrobnejšie predpisy o osobitných povinnostiach zamestnancov.
Štvrtá časť.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 37.
Konanie.
Ustanovenia o konaní podľa tohto nariadenia platia i pre pokračovanie v konaní vo
veciach už prejednávaných. Lehoty plynúce v deň vyhlásenia tohto nariadenia sa však
končia dňom určeným za koniec lehoty podľa doterajších predpisov.
§ 38.
Disciplinárne konanie.
Porušenie služobných povinností, ktorých sa dopustil zamestnanec v pomere verejného
zamestnanca pred účinnosťou zákona a pre ktoré nebol dosiaľ stíhaný právoplatne skončeným
disciplinárnym konaním podľa doterajších predpisov, sa stíha podľa tohto nariadenia;
disciplinárne konanie už začaté sa zastaví. Suspenzia vyslovená podľa doterajších
predpisov sa považuje za pozbavenie výkonu práce podľa § 17.
Premena doterajších disciplinárnych (kárnych) trestov.
§ 39.
Disciplinárne (kárne) tresty uložené právoplatne podľa doterajších predpisov, ktoré
neboly vykonané do dňa vyhlásenia tohto nariadenia, poprípade ich dosiaľ neodpykaná
časť, sa premenia na primeraný trest podľa § 16, pokiaľ nepríde do úvahy skončenie pracovného pomeru.
§ 40.
Účinnosť a vykonanie.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950 s výnimkou ustanovení časti
druhej a tretej, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia
vlády.
Zápotocký v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Ševčík v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Dr. Čepička v. r.
Dr. Gregor v. r.
Nosek v. r.
Kopřiva v. r.
Kabeš v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Dr. Rais v. r.
Kopecký v. r.
Kliment v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Petr v. r.
Dr. Ing. Šlechta v. r.
Dr. Neuman v. r.
Erban v. r.
Plojhar v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Dr. Šrobár v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Ševčík v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Dr. Čepička v. r.
Dr. Gregor v. r.
Nosek v. r.
Kopřiva v. r.
Kabeš v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Dr. Rais v. r.
Kopecký v. r.
Kliment v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Petr v. r.
Dr. Ing. Šlechta v. r.
Dr. Neuman v. r.
Erban v. r.
Plojhar v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Dr. Šrobár v. r.